Dobrý deň,už dlhšie trpím nedostatkom chuti do jedla málokedy pociťujem hlad,mám problémy so spánkom

Dobrý deň,už dlhšie trpím nedostatkom chuti do jedla málokedy pociťujem hlad,mám problémy so spánkom,dlho ponocujem,ani presne neviem kedy moje ťažkosti začali. Obvodným lekárom som bola poslaná "porozprávať sa" ku psychiatrovi, ktorý mi diagnostikoval ťažkú depresiu,dostala sa tabletky na spánok a na ukludnenie,ktoré moc nepomáhali...moje problémy sa trošku zmierlnili,stále trpím nechuťou k jedlu,ťažko zaspávam,pocit smútku a podobne...lenže v poslednej dobe sa to ešte viac zhoršilo...pracovala som a denno denne som bola v strese,začali mi vadiť ľudia,každú chvíľku som sa nahnevala za každú prkotinu, chcela som byť sama a začala som čoraz častejšie uvažovať o samovražde... Kvôli rodinným problémom som dala výpoveď a vrátila sa späť na Slovensko...sestra ma malé dieťa..lenže doma to nie je tiež o nic lepšie nežv práci kde na Vás stále niekto kričí a pod... Doma sa denno denne kričí a ja už to psychicky nezvládam,po nociach plačem a každú minútu dňa premýšľam len a len nad tým ako spáchať samovraždu...je dosť smutné že to vidim všetko len v čiernom len najhoršie je že keď sa niekomu zdoverite že máte vážne problémy buď vás nepočúvajú alebo si myslia že veď si mi povedal chces sa zabiť ale neurobíš to...chcela som im dohovoriť aby nekricali po sebe aby bol kľud každý deň to je horšie a horšie...ja viem akú mám diagnózu a snažím sa tomu nepodľahnúť a vždy si hovoriť čo by som tým spôsobila, pomaha mi hudba aby som od toho všetkého utiekla... Neviem čo sa to s tými ľuďmi deje že dokážu tak ubližovať a byť slepý že nevidia čo svojim chovaním spôsobujú... Trpím za svoju dobrotu že si nechám zničiť život aby sa ten druhý mal lepšie,že nedokážem povedať dosť...keď sa kričí a už je toho na mňa dosť začnem sa triasť od nervou a bojím sa aby som nikomu neublížila...nezvládam stres,nezvládam krik,nevyrovnala som sa s tým že som prišla o otca keď som mala 4,ani to že sme sa museli presťahovať,ani to že som dvakrát prišla o dieťa ani s tým že ma ľudia len využívali a chlapi podvádzali..nikto z tých ľudí čo som stretla nemal ochotu povuvat chcel byť len vypočutý... asi s tým bojujem už od detstva a životné skúsenosti to len zhoršili... Viem je to ťažká depresia ale prečo keď som to roky niako zvládala je to ešte horšie a fakt si prajem kúpiť jednosmernú letenku na opusteny ostrov a byť od tohoto všetkého čo najďalej...